Nie je to jednoduché. Človek počas civilizačného vývoja stratil správny stravovací inštinkt. Vo vyspelých krajinách je strava široko dostupná a pocit spokojnosti, ktorý majú niektorí ľudia pri plnom žralúdku, ich vedie k zvýšenému príjmu stravy, aby tento pocit dosiahli. Navyše, potravinársky priemysel a rozvoj kulinárskeho umenia uprednostňuje pačetné pochutiny (cukor, koreniny, soľ, chemické farbivá, ktoré pôsobia na zvýšenie chuťových i zrakových pôžitkov zo stravy), ako aj nevhodné technológie (vyprážanie, pečenie, údenie, atď.), čo má negatívny vplyv na súčasné výživové uvedomenie.

Na druhej strane, rozvoj techniky a podmienky života znižujú nároky na výdaj energie. V minulosti, keď mal človek vyššiu energetickú potrebu (namáhavá fyzická práca na obstarávanie životných potrieb, nepriaznivé poveternostné podmienky), bola vysokoenergetická strava nutnosťou. Stravovacie návyky predchádzajúcich generácií nám bohužiaľ zostali, a tak vysoký príjem energeticky bohatej stravy (tuky a cukry) pri nízkom energetickom výdaji pôsobí ako závažný zdravotný rizikový faktor. Ukázalo sa, že v tých krajinách, kde sa podľa odporúčania znížila spotreba tuku na 25 – 30 % energetického podielu stravy (predovšetkým znížením spotreby živočíšnych tukov), došlo k poklesu výskytu infarktu myokardu a úmrtí na srdcovocievne a mozgové príhody v priemere o štvrtinu až tretinu. Štúdie, ktoré sledovali výskyt nádorových ochorení vo vzťahu k vysokej spotrebe tukov, predovšetkým rakoviny hrubého čreva, prsníka, prostaty a tela maternice dospeli k podobným výsledkom, najmä u ľudí s genetickou predispozíciou.